máj 11, 2015 | Emócie
…A je to tu, ruky, v ktorých držíte papier s výsledkami, sa vám trasú. Celý ten dlhý čas ako ste na nich čakali, ste si hovorili, že o nič nejde, že veď predsa aj napriek zlým výsledkom sú ešte možnosti…veď máte Boha, ktorý vám pomôže…raz sa to predsa musí podariť. Chvejúcimi sa prstami otvárate obálku, ani nedýchate, srdce vám bije o stošesť… zrakom preletíte výsledky…a v momente sa zosypete. Výsledky dopadli opäť veľmi zle, napriek operácii, napriek dlhej a bolestivej liečbe, napriek vitamínom, ktoré do seba denno-denne ládujete, napriek zdravému životnému štýlu, napriek neustálym modlitbám a hlavne…tak obrovskej túžbe…
Zdá sa vám tento scenár povedomý? Čo robiť, ak aj napriek obrovskej snahe sa stav nemení?
Beznádejnosť celej situácie vháňa ženu zúfalo túžiacu po dieťati často až do neskutočných stavov úzkosti a depresie. V situácii, kedy nepotrebuje plané uistenia, že raz to príde, keď to bude najmenej čakať, je dôležité zastať k tomu nejaké racionálne stanovisko. Boli urobené naozaj všetky vyšetrenia? Niekedy tkvie neúspech v maličkosti, ktorá zdanlivo vôbec nesúvisí s reprodukčným zdravím. V skrytom zápale kdekoľvek v tele, v psychike, ktorá bojuje proti všetkým životným funkciám, v alergiách, imunite… Nájdite si odborníka na danú oblasť a poraďte sa s ním o danom probléme, aké máte ešte možnosti, či ste niečo nezanedbali.
Skúste liečenie pomocou byliniek, detoxikácie. Do ničoho sa však nenúťte, nie je dobré niečo riešiť s horúcou hlavou, po pár dňoch môžete mať aj iný pohľad na vec.
Ak však ste už naozaj urobili všetko a ono to proste nejde, buďte na seba dobrá. Takmer každá žena má v sebe zabudovaný pocit potreby sa o niekoho starať, skúste sa preorientovať na niečo iné, možno vám to pomôže. Pár dní si poplačte, je dobré dať to zo seba vonku, ale potom sa pozbierajte a hoci nasilu, choďte medzi ľudí. Urobte si radosť. Kúpte si zvieratko. Športujte. Prídete na iné myšlienky. Je to ťažké, ale pre vaše ďalšie fungovanie nevyhnutné. Čo sa týka plodnosti, celú túto oblasť zakrýva obrovské tajomno zrodu nového života. Veď koľkým už povedali, že nikdy nebudú mať dieťa a predsa sa im podarilo? Všetko má svoj čas…A ktovie, možno sa zadarí. Veľa vecí sa skrýva v psychike.
apr 28, 2015 | DEMO, Emócie
Psychológovia špecializujúci sa na neplodnosť uvádzajú, že táto diagnóza môže viesť k depresii, úzkosti a mnohým ďalším psychickým problémom. Môže vyvolávať pocity hanby a zlyhania pri nenaplnení tradičných očakávaní a prispievať k deformácii vzťahov. Vnímanie a prežívanie neschopnosti mať dieťa je rozdielne u mužov i u žien a vyplýva z ich funkcií. Z hľadiska sociálnych úloh, muž sa chápe ako pán domácnosti a živiteľ rodiny. Je ten, kto väčšinou viac zarába a pasuje sa do roly silnejšieho partnera. Žene sa zase pripisuje úloha opatrovateľky a starostlivosť o domácnosť. Nazýva sa slabšie pohlavie, ale naozaj ním aj je?
Ženský pohľad
Žena sa už od malička pripravuje na rolu matky. Tlačí detský kočiarik, pestuje v náručí bábiku, varí na detských riadikoch. Je biologicky uspôsobená darovať život. Väčšinou aj prvý podnet na snahu o dieťa prichádza od žien. Ak sa však dlhšiu dobu nedarí, je to práve ona, ktorá sa znepokojuje a plače mesiac čo mesiac. Tým, že má svoj cyklus, zraňuje ju to ešte viac. Úzkosť a precitlivenosť pramení z jej úporného úsilia. Pravidelne si meria bazálnu teplotu, sleduje plodné a neplodné znaky a v čase ovulácie vyžaduje od partnera pohlavný styk. Každý mesiac čaká na menštruáciu, a ak ju dostane, jej sklamanie sa ďalej prehlbuje. Po oboznámení sa s diagnózou neplodnosti sa často cíti úzkostlivá a smutná. Keďže materstvo má hlboko zakorenené v sebe, zvykne upadnúť do beznádeje. Začne sa podceňovať a obviňovať. Často sa pre ňu snaha otehotnieť stáva obsesiou, je ochotná obetovať všetko.
Mužský pohľad
Muž sa ako dieťa hrá na vojakov, je ochranca svojej mamičky a namiesto emócií využíva skôr silu. Chce sa stať otcom, ale ak je sám, nepociťuje potrebu mať dieťa. Pokiaľ nezačne partnerka o dieťati hovoriť, žije si svoj život a nemá na to ani pomyslenie. Pri snahe otehotnieť prenecháva iniciatívu svojej polovičke, ktorá si to starostlivo monitoruje. Ak sa nedarí dlhší čas, väčšinou nechápe jej zúfalé výbuchy. Tak ako ku všetkému, aj v tomto prípade pristupuje k celej záležitosti prudko pragmaticky, a síce, pokiaľ mi to lekár nepotvrdí, nemám problém. Problém však nastáva, ak mu to lekár naozaj potvrdí. V tom momente jeho pocit mužnosti prudko klesá a muž sa začne obviňovať, cíti sa absolútne neschopný. Trápi ho, že svojej milovanej nemôže dať to, po čom tak túži. Je mu to trápne a prežíva pocit hanby. Trápi sa, je smutný, najviac ho však mrzí a bolí, keď vidí trpieť svoju manželku. Navonok však stres často neprejavuje v snahe byť vo vzťahu emocionálnou stabilitou. Žena tak môže nadobudnúť dojem, že menej prežíva ich spoločný problém alebo mu na tom tak nezáleží.
Tak ako pri každom probléme v partnerskom živote, ani tu sa nevyhnete nezhodám. Tým, že muž nedáva svoje emócie dostatočne najavo, môže to byť chápané ako nedostatočný záujem. Muža, naopak, prekvapujú silné ženine emócie. Želaním oboch je, aby ich reakcie boli rovnaké, čo sa však nikdy nepodarí a je len na nich, aby časom prešli ku konsenzusu svojou otvorenosťou a citlivosťou na partnera.
mar 24, 2015 | Emócie
Smršť emócií, ktoré so sebou prináša neplodnosť, môže byť ohromujúca. Ľútosť, smútok, depresia, strach, úzkosť, panika, podráždenosť, nervozita, zlosť, zúrivosť, hanba, pokorenie, sklamanie, znechutenie, neistota a osamelosť sú len niektoré zo širokej škály. Každý z nás bojuje so svojimi „démonmi“, niekto úspešne, niekto zase menej. Ak sa negatívne emócie hromadia a neriešime ich, môžu rerásť do chorobných prejavov. Prirovnala by som to k sopke – navonok nič nenasvedčuje tomu, že pod povrchom vzrastá intenzívny tlak, ktorý raz bez varovania vybuchne. Skúsme si rozobrať aspoň tie základné:
- Smútok z nenaplneného materstva a túžby po dieťati je obrovský. Ak trvá dlhodobo, môže prerásť až do depresie. Depresia alebo depka ako sa hovorovo nazýva nie je len bežný smútok z nenaplnenia svojich túžob. Je to chorobný stav, ktorý treba liečiť. Ide o dlhodobý pocit nezáujmu o všetko okolo vás, nadmernú únavu, neschopnosť riešiť každodenné záležitosti alebo len s veľkými problémami, neschopnosť tešiť sa z niečoho. Prežívate silnú vnútornú bolesť, ktorá vás rozožiera ako kyselina a nejde utíšíť. Fixujete sa len na jedinú oblasť, ktorá vás zaujíma, a tou sú myšlienky na dieťa a snaha o ich naplnenie. Ak pociťujete až neprimeraný smútok, prosím vás, vyhľadajte odbornú pomoc. Nebojujte s tým sama, depresia nepominie splnením túžby ako sa mnohé domnievajú. Je to chemická nerovnováha v mozgu. Odborník vás môže správne naviesť, ukázať vám iný pohľad, pomôcť vám odcykliť sa z celého tohto kolotoča. Najväčším rizikom pri neliečenej depresii je samovražda. Navyše, pri zlom psychickom stave sa zhoršuje aj telesné zdravie a vám predsa ide o počatie. To pri nefungujúcom zdraví proste nepríde.
- Veľmi často sa k depresii pridružuje sociálna izolácia. Prestanete sa stýkať s okolím, pálite za sebou mosty, uťahujete sa do seba. Máte pocit, že svojmu okoliu už nemáte čo ponúknuť a vlastne sa vám ani nechce. Chcete byť sama so svojím smútkom a bolesťou. Trpíte a nazdávate sa, že vás nikto nechápe. Všetko vám pripadá márne. Prirodzene, izolácia ide ruka v ruke s osamelosťou a ľútosťou.
- Snáď najčastejšou emóciou, ktorú pri boji s neplodnosťou musíte spracúvať, je hnev. Či už sa jedná o nervozitu, zlosť, podráždenosť alebo až nekontrolovateľnú zúrivosť, je to prirodzené. Máte pocit, že na dieťa máte nárok. Veď predsa ho má každý okrem vás! Dokonca aj tí, čo ho nechceli. A čo vy? Je to také nepravodlivé a vy sa cítite taká zúfalá a nahnevaná na celý systém, ľudí, ktorí sú uz šťastnými rodičmi aj tých, ktorí sa vás každú chvíľu vypytujú, kedy už budete aj vy. Vybúrte sa, nie je dobré dusiť to v sebe, ale neutvrdzujte sa v hneve, nezotrvávajte v ňom. Zraňujete len samu seba a oddiaľujete si cestu k dieťaťu. Choďte do prírody, nájdite si odľahlé miesto, kde sa vykričíte z plných síl, boxujte do madraca. Je jedno, čo spravíte, hlavne to zo seba dostaňte.
- Veľmi častým a prirodzeným je aj strach. Otázky ako: „Čo ak sa nám to nikdy nepodarí?“, „A čo ak liečba nezaberie?“ „Čo ak už nikdy nebudem šťastná?“ a mnohé ďalšie obavy sú najčastejšími otázkami, aké si neplodní ľudia kladú. Každý z nás v rôznej miere občas prežíva úzkosť či strach. Sú to pocity, ktoré ľudia potrebujú na to, aby ich nabádali k opatrnosti. Problémom začína byť úzkosť, ktorá je nefunkčná, ktorá nechráni, ale bráni v bežných činnostiach. Taká, ktorá znižuje kvalitu nášho života. Prejavuje sa napätím a nervozitou, nadmernými obavami, nadmerným potením, búšením srdca, trasom a chvením, nevoľnosťou a celkovou slabosťou, pocitmi závratu a nekľudu, pocitmi, že sa všetko na vás valí, neschopnosťou sa sústrediť. Na ilustráciu by som spomenula príklad, ktorý asi bežne zažívate. Čím dlhšie chodíte po lekároch a dozvedáte sa nie veľmi priaznivé výsledky, tým viac sa obávate. Niekedy už aj pár dní pred návštevou lekára ste nepokojná, roztrasená, plačlivá. Cestou k lekárovi alebo pri čakaní na výsledky máte pocit, že skolabujete, svoje srdce počujete biť až v hlave.
- Hanba, pokorenie – Ženy s diagnózou neplodnosti sa môžu cítiť menej ženskými, zatiaľ čo muži môžu mať pocit, že ich to robí menej mužnými. V ich očiach sa môžu cítiť menejcenní, chorí, nekompletní.
Ak chcete vedome popracovať na svojom prežívaní, identifikujte skutočnosti, ktoré vás najviac stresujú a snažte sa ich minimalizovať. Pokúste sa pretransformovať stres, ktorý zažívate na užitočný zdroj energie – napr. keď pociťujete nadmerné emócie, stres, pretavte to do niečoho užitočného – pustite sa do upratovania, choďte si zabehať, urobte nejaký dobrý skutok. Vyvarujte sa však boju so všetkými stresormi naraz alebo naopak, útekom pred nimi.
Na mierne emocionálne problémy je vynikajúci pobyt na čerstvom vzduchu, pravidelný pohyb, aspoň chvíľka počas dňa, ktorú si vyhradíte sama pre seba a vedome vytlačíte myšlienky na dieťa, relaxácia, dýchanie do brucha, smiech, robenie si radosti. Napomôcť môžu aj rôzne bylinky a alternatívne metódy. Technikám, ako tieto problémy odstrániť alebo aspoň minimalizovať sa ešte budeme venovať.
Ak však zistíte, že vaše pocity presiahli únosnú mieru a stali sa chorobnými, ste stále smutná alebo prehnane úzkostlivá, nespite dobre alebo ťažko zaspávate, cítite sa úplne izolovaná, alebo vás napadajú myšlienky na smrť a umieranie, je dôležité, aby ste sa poradila so svojím lekárom o svojich pocitoch. Riaďte sa heslom, že to, čo vás už obťažuje a rapídne zhoršuje váš život patrí do rúk odborníkom.
mar 4, 2015 | Emócie
Tomu, čomu sa máte vyhnúť, sme sa už venovali. Čo však povedať páru, ktorému sa nedarí dlhšiu dobu počať dieťa, aby ste ich povzbudili?
1. Dajte im vedieť, že vám na nich záleží.
Najlepšia vec, ktorú pre nich môžete urobiť, je dať im vedieť, že vám na nich záleží a kedykoľvek sa na vás môžu obrátiť. Ľudia bojujúci s neplodnosťou sa často cítia veľmi osamelí, nepochopení, iní, ako keby odčlenení od všetkých „normálnych“ ľudí. Pošlite im povzbudzujúcu sms-ku, mail. Ponúknite im svoje rameno na vyplakanie, či podržanie. Vezmite ich von. Ak sú veriaci, dajte im vedieť, že sa za nich modlíte. Ponúknite im rovnakú podporu, akú by ste poskytli niekomu, kto stratil milovaného človeka. S vedomím, že sa na vás môžu spoľahnúť, im to uľahčujete a dávate na známosť, že v tom probléme ste s nimi.
2. Doprajte im súkromie a slobodnú vôľu.
Ak nechcú rozprávať o svojom probléme, nenúťte ich. Chápem, zvlášť, keď ste blízka osoba, že vás to trápi. Ale tým len prehlbujete ich uzatvorenie sa do seba. Väčšina ľudí nepocíťujúc tlak sa rozrozpráva sama. Získajte si ich dôveru, možno budete prekvapení.
3. Podporte ich v každom kroku, každej liečbe, aj v jej ukončení.
Neznechucujte a nezarmucujte ich svojimi pochybnosťami, stojte pri nich. Nie nadšenými ováciami pri každej novej liečbe. To tu už bolo a po čase môžu reagovať naozaj podráždene, pretože sa boja ďalšieho sklamania. Mám na mysli skôr tiché vyjadrenie svojej podpory, vypočutie si každého ich zámeru a vyjadrenie súhlasu so všetkým, čo podstupujú. Ak však dôjde k rozhodnutiu ukončiť liečbu, pretože už sú z toho všetkého unavení a zúfalí, podporte ich. V určitom bode väčšinou ľudia pochopia, že stratili život a samých seba a končia. Je to veľmi bolestivé rozhodnutie a prináša ešte viac smútku. Vtedy len buďte naporúdzi, keď vás budú potrebovať. Nedávajte im nové návrhy ako adopciu. Myslím, že neexistuje človek, ktorý o tejto možnosti nevie. Nechajte to na nich a len to prijmite, také, ako vám to predostrú. Potom, čo sa rozhodli zastaviť tento kolotoč, uzatvorili túto kapitolu svojho života. Nepokúšajte sa násilne otvoriť ju znova, možno raz sa pre nejaké riešenie rozhodnú, ale vašou úlohou stále je stáť pri nich a podporovať ich.
mar 4, 2015 | Emócie
Aj napriek tomu, že počet párov trpiacich neplodnosťou stále viac a viac rastie, ešte stále sú ich blízki až žalostne neinformovaní o tom ako čo najlepšie pre nich zabezpečiť emocionálnu podporu počas tohto bolestivého obdobia.
Neplodnosť predstavuje naozaj veľmi zraňujúci boj. Táto bolesť je podobná smútku nad stratou milovaného človeka, ale predsa je v niečom iná a unikátna, pretože sa jedná o stále sa opakujúci smútok. Keď zomrie niekto milovaný, musíme sa zmieriť s tým, že sa už proste nevráti. Nie je šanca, že vstane z mŕtvych a tak to časom prijmeme.
Čo sa však týka neplodnosti, každý mesiac pre ľudí snažiacich sa o dieťa predstavuje rovnakú rovnicu: nádej = sklamanie. Veria, že snáď tento mesiac to už vyjde…bez ohľadu na diagnózu…bez ohľadu na výsledky. Zvlášť sa to dotýka veriacich manželov, ktorí aj napriek nepriaznivej prognóze lekárov proste veria Bohu a Jeho sile. Idú z liečby do liečby a vždy ich sprevádza veľká nádej a trpké sklamanie po jej ukončení, pretože sa stav proste nezlepšil. Človek, ktorý po niečom veľmi túži sa nikdy dôsledne nepripraví na zlé výsledky. A aj napriek snahe byť nad vecou alebo adekvátnej liečbe, prichádzajú zlé správy znovu a znovu a oni opäť zažívajú obrovský smútok a sklamanie.
Neplodnosť je beh na dlhé trate. Nedeje sa len mesiac, dva, u niektorých to trvá celé roky, desaťročia a zanecháva obrovské jazvy na duši, ale i na tele. Zatiaľ čo počet invazívnych i menej invazívnych vyšetrení sa za ten čas zvyšuje, ich bankový účet má presne opačnú tendenciu, stenčuje sa. A to už nehovoriac o skrytej stránke celého tohto procesu akou je strata sebaúcty.
Väčšina ľudí nevie ako reagovať, a tak povedia niečo nevhodné, čo ich blízkych ešte viac zraní. Vedieť, čo v takomto prípade nepovedať predstavuje polovicu úspechu v snahe pomôcť.
1. Nehovorte im vety typu „Keď sa uvoľníte, hneď sa vám zadarí“ .
Samozrejme, je povzbudzujúce počuť príbeh, keď sa niekomu po dlhom čase dieťa podarilo akurát vtedy, keď sa na to vykašľali, ale keď to počujete tisíckrát ( a verte, že za tie roky sa nakopí množstvo príbehov a ochotných rozprávačov), už vás to trošku privádza do zúfalstva a hnevu. Čo vás po tom, chcete, aby sa to podarilo VÁM! Nemiešajte sa im do metód liečby, nedávajte im svoje rady. Každá nevyžiadaná rada sa nazýva poučovanie. Neznechucujte ich svojimi pochybnosťami o ich častých návštevách lekárov. Niekedy „vykašľať“ sa na všetko nie je riešenie. A ak máte fyzický problém, tak ho proste máte, žiadne „nestresovanie“ a uvoľnenie vám v tom nepomôže.
2. Nepodceňujte ich problém, neznižujte ich prežívanie, nevyratúvajte, čo horšie sa ešte mohlo stať.
Neschopnosť počať dieťa dolieha na ľudí po ňom túžiacich veľmi bolestivo. A keďže žijú medzi ľuďmi, sú obklopení „šťastnými“ rodinkami s deťmi. Kým oni robia aj nemožné, aby sa medzi nich takisto zaradili, jediné, čo sa im zatiaľ darí, je z diaľky sledovať ich šťastie a žiarliť. Kým ich okolie porodí deti a žije život ako rodina, neplodný pár sa vracia domov do ticha prázdneho domu. Pociťujú obrovskú prázdnotu a vôbec im nepomáhajú reči o tom, aby si to teraz užili, lebo si to môžu dovoliť a keď budú mať deti, tak už nebudú môcť. Dobromyseľné rady ako „cestujte, kým môžete“, „spíte, kým nemáte ku komu vstávať“, atď. v nich vyvolávajú len hnev a smútok. Alebo by ste povedali človekovi, ktorému práve zomrel blízky človek, že nech si to užíva a je za to vďačný, aspoň má viac času pre seba? Ako má mať niekto radosť z cestovania či vyspávania, keď zúfalo túži po dieťati?
A nakoniec, nevyratúvajte, čo horšie by sa mohlo prihodiť a že tá a tá trpí tým a tým. Komu to pomôže? Kto je konečnou autoritou na to, aby určil, čo je „najhoršia“ vec, ktorá sa môže stať niekomu prihodiť?
3. Nehovorte, že asi dieťa nie je pre nich v pláne, keď sa im nedarí tak dlho.
Jedna z najkrutejších vecí, aké môžete vysloviť, je: „Možno Boh s tebou nemá taký úmysel, aby si sa stala matkou.“ Keď sa vžijem do pocitov ženy, ktorej to bolo povedané, môže ma akurát napadnúť: „Chcel mi tým naznačiť, že by som bol taká zlá matka, že Boh cítil potrebu, aby ma božsky sterilizoval? A čo tie ženy, ktoré idú na potrat, nestarajú sa o svoje deti, zneužívajú ich? Tie sú vhodné?“ Dokonca aj keď nie ste veriaci, komentáre typu „možno, že to tak nemá byť“ , nie sú upokojujúce. Neplodnosť je zdravotný stav, nie je to trest od Boha alebo Matky Prírody.
4. Nehovorte pred nimi o svojom tehotenstve.
Tento odsek je určený tehotným ženám. Byť s vami je pre vašich neplodných priateľov veľmi ťažké a bolestivé. Vidieť vaše rastúce brucho je pre nich neustálou pripomienkou toho, čo nemôžu mať.
-
Pravidlo číslo jedna teda znie – nehovorte o svojom tehotenstve pred nimi. Chápem, že keď ste tehotná, všetko je pre vás nové a máte plné právo ventilovať si to, ale nevyberte si na to práve týchto ľudí. Hoci sa možno budú snažiť vás vypočuť a podporiť, robia to len preto, lebo im na vás záleží a nechcú vás stratiť. Verte ale tomu, že ich bolí každé slovo o vašom stave.
-
Buďte citlivé k ich emóciám a dajte im priestor a čas potrebný na to, aby sa s tým zmierili. Nevynucujte si pozornosť pre seba alebo svoje dieťa, neurážajte sa. Oni vás neodmietajú, snažia sa len bojovať s vlastnou bolesťou. Potrebujú si na to zvyknúť.
-
Nesťažujte sa pred nimi na problémy súvisiace s vaším stavom. Viete, ako veľmi by vaša priateľka túžila vracať v dôsledku ranných nevoľností alebo sa v noci nevyspať pre veľké brucho a boľavý chrbát, pretože by to znamenalo, že môže mať dieťa?
5. Neklebeťte o ich stave
Liečba neplodnosti je veľmi intímna záležitosť, čo je aj dôvodom, prečo sa mnohé páry rozhodnú podstúpiť túto starostlivosť tajne. Klábosením či už v dobrom úmysle sa z toho vyrozprávať, lebo vás to trápi alebo zo zlomyseľnosti, lebo ich nechápete, im v tom nijako nepomáhate. Rešpektujte ich súkromie a všetky informácie, ktoré sa k vám dostanú, si nechajte pre seba. Oni si prechádzajú peklom, nechcete k tomu prispievať aj vy, že nie?
