Aj napriek tomu, že počet párov trpiacich neplodnosťou stále viac a viac rastie, ešte stále sú ich blízki až žalostne neinformovaní o tom ako čo najlepšie pre nich zabezpečiť emocionálnu podporu počas tohto bolestivého obdobia.
Neplodnosť predstavuje naozaj veľmi zraňujúci boj. Táto bolesť je podobná smútku nad stratou milovaného človeka, ale predsa je v niečom iná a unikátna, pretože sa jedná o stále sa opakujúci smútok. Keď zomrie niekto milovaný, musíme sa zmieriť s tým, že sa už proste nevráti. Nie je šanca, že vstane z mŕtvych a tak to časom prijmeme.
Čo sa však týka neplodnosti, každý mesiac pre ľudí snažiacich sa o dieťa predstavuje rovnakú rovnicu: nádej = sklamanie. Veria, že snáď tento mesiac to už vyjde…bez ohľadu na diagnózu…bez ohľadu na výsledky. Zvlášť sa to dotýka veriacich manželov, ktorí aj napriek nepriaznivej prognóze lekárov proste veria Bohu a Jeho sile. Idú z liečby do liečby a vždy ich sprevádza veľká nádej a trpké sklamanie po jej ukončení, pretože sa stav proste nezlepšil. Človek, ktorý po niečom veľmi túži sa nikdy dôsledne nepripraví na zlé výsledky. A aj napriek snahe byť nad vecou alebo adekvátnej liečbe, prichádzajú zlé správy znovu a znovu a oni opäť zažívajú obrovský smútok a sklamanie.
Neplodnosť je beh na dlhé trate. Nedeje sa len mesiac, dva, u niektorých to trvá celé roky, desaťročia a zanecháva obrovské jazvy na duši, ale i na tele. Zatiaľ čo počet invazívnych i menej invazívnych vyšetrení sa za ten čas zvyšuje, ich bankový účet má presne opačnú tendenciu, stenčuje sa. A to už nehovoriac o skrytej stránke celého tohto procesu akou je strata sebaúcty.
Väčšina ľudí nevie ako reagovať, a tak povedia niečo nevhodné, čo ich blízkych ešte viac zraní. Vedieť, čo v takomto prípade nepovedať predstavuje polovicu úspechu v snahe pomôcť.
1. Nehovorte im vety typu „Keď sa uvoľníte, hneď sa vám zadarí“ .
Samozrejme, je povzbudzujúce počuť príbeh, keď sa niekomu po dlhom čase dieťa podarilo akurát vtedy, keď sa na to vykašľali, ale keď to počujete tisíckrát ( a verte, že za tie roky sa nakopí množstvo príbehov a ochotných rozprávačov), už vás to trošku privádza do zúfalstva a hnevu. Čo vás po tom, chcete, aby sa to podarilo VÁM! Nemiešajte sa im do metód liečby, nedávajte im svoje rady. Každá nevyžiadaná rada sa nazýva poučovanie. Neznechucujte ich svojimi pochybnosťami o ich častých návštevách lekárov. Niekedy „vykašľať“ sa na všetko nie je riešenie. A ak máte fyzický problém, tak ho proste máte, žiadne „nestresovanie“ a uvoľnenie vám v tom nepomôže.
2. Nepodceňujte ich problém, neznižujte ich prežívanie, nevyratúvajte, čo horšie sa ešte mohlo stať.
Neschopnosť počať dieťa dolieha na ľudí po ňom túžiacich veľmi bolestivo. A keďže žijú medzi ľuďmi, sú obklopení „šťastnými“ rodinkami s deťmi. Kým oni robia aj nemožné, aby sa medzi nich takisto zaradili, jediné, čo sa im zatiaľ darí, je z diaľky sledovať ich šťastie a žiarliť. Kým ich okolie porodí deti a žije život ako rodina, neplodný pár sa vracia domov do ticha prázdneho domu. Pociťujú obrovskú prázdnotu a vôbec im nepomáhajú reči o tom, aby si to teraz užili, lebo si to môžu dovoliť a keď budú mať deti, tak už nebudú môcť. Dobromyseľné rady ako „cestujte, kým môžete“, „spíte, kým nemáte ku komu vstávať“, atď. v nich vyvolávajú len hnev a smútok. Alebo by ste povedali človekovi, ktorému práve zomrel blízky človek, že nech si to užíva a je za to vďačný, aspoň má viac času pre seba? Ako má mať niekto radosť z cestovania či vyspávania, keď zúfalo túži po dieťati?
A nakoniec, nevyratúvajte, čo horšie by sa mohlo prihodiť a že tá a tá trpí tým a tým. Komu to pomôže? Kto je konečnou autoritou na to, aby určil, čo je „najhoršia“ vec, ktorá sa môže stať niekomu prihodiť?
3. Nehovorte, že asi dieťa nie je pre nich v pláne, keď sa im nedarí tak dlho.
Jedna z najkrutejších vecí, aké môžete vysloviť, je: „Možno Boh s tebou nemá taký úmysel, aby si sa stala matkou.“ Keď sa vžijem do pocitov ženy, ktorej to bolo povedané, môže ma akurát napadnúť: „Chcel mi tým naznačiť, že by som bol taká zlá matka, že Boh cítil potrebu, aby ma božsky sterilizoval? A čo tie ženy, ktoré idú na potrat, nestarajú sa o svoje deti, zneužívajú ich? Tie sú vhodné?“ Dokonca aj keď nie ste veriaci, komentáre typu „možno, že to tak nemá byť“ , nie sú upokojujúce. Neplodnosť je zdravotný stav, nie je to trest od Boha alebo Matky Prírody.
4. Nehovorte pred nimi o svojom tehotenstve.
Tento odsek je určený tehotným ženám. Byť s vami je pre vašich neplodných priateľov veľmi ťažké a bolestivé. Vidieť vaše rastúce brucho je pre nich neustálou pripomienkou toho, čo nemôžu mať.
-
Pravidlo číslo jedna teda znie – nehovorte o svojom tehotenstve pred nimi. Chápem, že keď ste tehotná, všetko je pre vás nové a máte plné právo ventilovať si to, ale nevyberte si na to práve týchto ľudí. Hoci sa možno budú snažiť vás vypočuť a podporiť, robia to len preto, lebo im na vás záleží a nechcú vás stratiť. Verte ale tomu, že ich bolí každé slovo o vašom stave.
-
Buďte citlivé k ich emóciám a dajte im priestor a čas potrebný na to, aby sa s tým zmierili. Nevynucujte si pozornosť pre seba alebo svoje dieťa, neurážajte sa. Oni vás neodmietajú, snažia sa len bojovať s vlastnou bolesťou. Potrebujú si na to zvyknúť.
-
Nesťažujte sa pred nimi na problémy súvisiace s vaším stavom. Viete, ako veľmi by vaša priateľka túžila vracať v dôsledku ranných nevoľností alebo sa v noci nevyspať pre veľké brucho a boľavý chrbát, pretože by to znamenalo, že môže mať dieťa?
5. Neklebeťte o ich stave
Liečba neplodnosti je veľmi intímna záležitosť, čo je aj dôvodom, prečo sa mnohé páry rozhodnú podstúpiť túto starostlivosť tajne. Klábosením či už v dobrom úmysle sa z toho vyrozprávať, lebo vás to trápi alebo zo zlomyseľnosti, lebo ich nechápete, im v tom nijako nepomáhate. Rešpektujte ich súkromie a všetky informácie, ktoré sa k vám dostanú, si nechajte pre seba. Oni si prechádzajú peklom, nechcete k tomu prispievať aj vy, že nie?
