4 etapy neplodnosti – v ktorej sa nachádzate?
Každý človek je jedinečná osobnosť, a preto prežíva proces adaptácie na neplodnosť individuálne. Jednotlivé etapy nemusia vždy nasledovať postupne za sebou a takisto aj ich dĺžka sa môže líšiť. Stáva sa, že aj keď ste už nejakú fázu prekonali, po čase sa do nej opäť vrátite. Snaha o dieťa je dlhodobý a veľmi premenlivý boj závisiaci na rôznych faktoroch a okolnostiach.
Zvyčajne má však tento proces nasledujúce fázy:
Prvá fáza – šok
Nastáva práve vtedy, keď sa dozviete, že niečo s vami nie je v poriadku. Zvyčajne je to pri návšteve lekára, ktorý vám oznámi, že pri vašej ceste k dieťatku existuje zásadný problém. Väčšinou je sprevádzaná búrlivými emóciami ako plač, krik, hnev, zúrivosť, agresivita. Môže dôjsť aj k opačnej reakcii a tou je popretie celého problému, napr. „ Môj manžel že má patologický spermiogram? Nevadí, ďalšie vyšetrenia nie sú potrebné, skúsime vymeniť slipy za trenky, prestane fajčiť a určite sa to ľahko napraví“ alebo „ Mohla by som sa pozrieť do výsledkov? Tie určite nie sú naše, nevymenili ste nám ich náhodou? Nie je možné, aby sme práve my mali takýto problém!“ Takýto pár sa stáva pasívnym, ochromilo ho, čo sa práve dozvedel a nie je ochotný to ďalej riešiť.
Druhá fáza – prijatie problému, boj, obviňovanie druhých a hnev
Po prvotnom šoku nastáva rezignácia, prijatie faktu, že máte problém a pokusy riešiť ho. Obiehate lekárov, podstupujete rôzne vyšetrenia, užívate rôzne lieky. Veríte alebo presnejšie povedané chcete veriť, že to bude len krátka dočasná záležitosť, že sa to čoskoro vyrieši. Niekedy to tak naozaj je, častejšie však ste len na začiatku dlhej cesty. Pre toto obdobie je príznačná prehnaná aktivita, skúšate všetky metódy a možnosti na dosiahnutie vytúženého tehotenstva, u lekárov ste už častejšie ako doma, pripadáte si ako pokusný králik a výsledok stále neprichádza. Pod kožu sa vám vrýva hnev, žiarlivosť, každého okolo seba viníte za svoj problém – neschopných lekárov, sestru, ktorá práve otehotnela, manžela, ktorý o seba nikdy nedbal, Boha, ktorý je krutý, celý vesmír. „Ako to myslíš, že si tehotná, znova?!“ Všetci okolo mňa sú tehotní, očakávam, že onedlho to bude už aj stolička pri tomto stole! Pre každého je to také jednoduché, len pre nás nie!“. Je to obdobie intenzívnych modlitieb k Bohu, hľadáte si k Nemu cestu a napriek pocitu nespravodlivosti dúfate v Jeho pomoc. Pri prežívaní tejto fázy veľmi často trpí aj vaše okolie, čím sa zhoršujú aj jeho reakcie na vás a v konečnom dôsledku trpíte aj vy.
Tretia fáza – vyjednávanie, sebaobviňovanie až depresia
Táto etapa nastáva, ak už boj o dieťa trvá veľmi dlho. Liečba nezaberá, vy už nevládzete, všade okolo vás vidíte len samé deti a vy sa cítite taká nemožná. „Dala by som čokoľvek za to, aby som bola tehotná.“ „Kiež by sme sa začali snažiť o dieťa skôr, možno by sme také problémy nemali.“ „Za čo nás Boh trestá? Čo mám robiť inak? Málo sa modlím?“ Začína sa u vás prejavovať nadmerné sebapodceňovanie, vaša sebadôvera je na bode mrazu, pomaly strácate nádej. Minuli ste takmer všetky možnosti riešenia a uvažujete nad zmyslom vašej existencie. Nádej a aktivita poľavujú, naopak, zvyšujú sa prejavy sebaľútosti. Smútok často prechádza do depresie. Útoky voči iným poľavujú, začínate sa im namiesto toho vyhýbať. Máte tendenciu k izolácii a uzatváraniu sa do seba, máte pocit, že nikto nerozumie vášmu smútku. Takéto správanie sa odborne nazýva Naučená bezmocnosť a prejavuje sa pasivitou a nečinnosťou. Jeho príčinou je, že človek na základe predchádzajúcich skúseností stratí vieru, že svojimi činmi môže zmeniť situáciu k žiadanému stavu.
Štvrtá fáza– Rezignácia, prijatie faktu neplodnosti a zmierenie sa so situáciou
V tejto fáze rezignujete a prijmete status bezdetní. Prispôsobujete si život novej situácii, hľadáte náhradu za materstvo. Už neuvažujete v móde snahy o tehotenstvo, snažíte sa nanovo si vybudovať život. Prijmete fakt, že nie ste jediní, ktorí týmto prechádzajú a aj keď máte túžbu stále hlboko v srdci, už vám neovplyvňuje existenciu. Prestanete sa búriť a začnete plánovať svoju budúcnosť bez vlastných detí – či už využijete adopciu alebo ostanete žiť ako bezdetní. Až keď prijmete fakt, že ste neplodní, môžeme prestať čakať a začať konečne žiť.