Neviem, či ste si to niekedy uvedomili, ale vo Svätom písme nájdeme veľa neplodných párov – Joachim a Anna ( Máriini rodičia – zmienka o nich je v Apokrifnom evanjeliu svätého Jakuba ), Elkán a Anna ( syn Samuel /1Sam1,20/ ), Abrahám a Sára ( syn Izák /Gn17,15/, / Gn 21, 1-3/), Izák a Rebeka ( deti Jakub a Ezau / Gn 25,21-22/), Jakub a Ráchel ( deti Jozef a Benjamín / Gn 30,1-2/), Zachariáš a Alžbeta ( syn Ján Krstiteľ Lk 1,36), Manue s manželkou ( Sdc 13)
Zoberme si takého Joachima a Annu. Celé roky napriek ich veľkému úsiliu sa nemohli dočkať potomstva. Boli úspešní pastieri, nábožní ľudia, mali majetok, a predsa im odmietol kňaz prijať obetu, pretože neplodnosť bola v tejto dobe považovaná za výraz Božej nepriazne. Ako sa asi mohli cítiť? Dieťa nemajú a ešte aj ľudia sa k nim takto správajú, otvorene nimi pohŕdali… Čo urobil Joachim? Hlboko pokorený odišiel na púšť, kde sa štyridsať dní postil a prosil Boha o pomoc. Po štyridsiatich dňoch sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vyslyšané a sľúbil mu narodenie dieťaťa – Panny Márie.
A čo Elkán a Anna? Elkán mal dve ženy, jedna mu porodila deti, Anna však bola neplodná. Veľmi sa preto trápila a plakala. Jej sokyňa, Elkánova druhá žena, sa jej posmievala a urážala ju tak, že Anna nemohla ani jesť. Nepomohli ani Elkánove upokojujúce slová, či výčitky, že či sú jej deti prednejšie ako on, bola nešťastná. Neplodnosť bola považovaná za Boží trest. Až jedného dňa pochopila, že sa nedostane ďalej, pokiaľ svoj problém úplne neodovzdá Bohu. A tak sa pobrala do chrámu. Tam padla na kolená a prosila Boha o milosť. Sľúbila mu, že keď jej dieťa daruje, ona mu ho obetuje už od malička. Potom spokojná vstala a odišla domov. Ráno, ako to už býva, sa so svojím manželom venovala manželským radovánkam a do roka počala a porodila dieťa, ktorému dala meno Samuel, čo znamená Od Pána som si ho vyprosila. Krásne, že? Na svoj sľub však Anna nezabudla, a tak, keď mal chlapec tri roky, odviedla ho do chrámu. Dodávam len, že sa z neho stal jeden z najznámejších sudcov Izraela, ktorý svoj národ obracia späť k Bohu.
Za všetky ženy snáď hovorí Ráchel svojmu mužovi Jakubovi: „ Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!“ Končí sa to samozrejme opäť happyendom, Boh jej dáva nielen syna Jozefa, ale ona ešte prosí aj o druhého syna, ktorého napokon tiež dostane.
Čo dodať? Všetky príbehy majú jedno spoločné, nakoniec sa nad nimi Pán uľútostil. Prosili Ho a dostali to, po čom túžili. Nie hneď, ale časom. Dnes sú pre nás tieto ženy historické, biblické postavy, ale v minulosti to boli tiež len obyčajné ženy z mäsa a kostí, so svojimi chybami, nedostatkami a žiaľom. A dostalo sa im odmeny za ich vernosť Pánovi! Čo to znamená pre vás? Je iná doba, ale stále ste len tie, ktoré ste bývali vždy, proste, verte, prinášajte obety a dostanete. V Starom zákone bola neplodnosť prekliatím, Božím trestom. Boli to však len zákony ľudí. Naopak, Boh si často vyvolil tieto páry, aby spolu vzájomnou kooperáciou prišli na svet „veľkí ľudia“ ( Mária, Ján Krstiteľ, Samuel, Jakub…).
Neverte, že vás Boh za niečo trestá. Buďte k sebe láskavé, stále si opakujte ako sa máte rady, pozerajte s láskou na svoje detské fotografie, tešte sa, že aj vy raz budete mať také krásne stvorenie vo svojom náručí. Diabol sa bude snažiť presvedčiť vás o opaku. Neverte mu! Choďte často na spoveď, prijímajte Božie telo, odovzdajte sa v modlitbách do Božích rúk a Boh spraví zázrak! Možno nie hneď, my predsa nevieme, aké sú Jeho zámery s nami, ale určite časom.
Stojí zato prečítať si všetky tieto biblické príbehy. Nie sú pre nás veľkým povzbudením? Aj tu sa dá získať návod „ Ako na dieťatko“. Na záver sa opriem o Sväté písmo, ktoré vraví: „Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena“ (Hebr 10,35)
Martina